5.kapitola

21. prosince 2006 v 23:56 | Lilo |  Poviedka...
Hojte! Tak nie nadarmo sa hovorí trpezlivosť ruže prináša... Dočkali ste sa konečne sem dávam 5 kapitolu. úfam, že sa vám bude páčiť a prosííím napíšte mi komentáriky....

5. kapitola
…, v ktorej si James uvedomí jednu dôležitú skutočnosť
Na ďalší deň sa všetci usilovne pripravovali, teda vlastne skoro všetci. Totiž istí, ako vždy leniví čo sa týka učenia, chrabromilčania sa nechceli obťažovať niečím takým rutinným a pre nich nedostatočne zaujímavým ako učenie sa. Takže, ak by sme ich chceli menovať, čo vlastne ani nemusíme, lebo veľmi dobre vieme o koho ide, spomenuli by sme hlavne mená ako Justin Neels, Sirius Black a James Potter. Ich ďalší spolubývajúci na izbe, Peter Pettigrew, sa predsa len aspoň trochu poučil. Mama by ho najskôr zaživa zodrala z kože, keby zistila, že zase dostal nejakú zlú známku. Doma si už riadne zavaril. No aj keby nemal problém s matkou, učil by sa. Veď tento rok ho čakajú dôležité skúšky MLOK,, ktoré chcel napísať dobre. Ak vezmeme do úvahy jeho známky z predchádzajúcich ročníkov, mal čo robiť. No ale vráťme sa naspäť ku ostatným chlapcom, ktorí boli vtedy na izbe. Keď sa to tak vezme, Jamesovi Potterovi by sa aj dalo odpustiť, že sa neučil. Veď musel robiť niečo omnoho dôležitejšie ako učiť sa. On sa jednoducho nemohol odpútať od tej myšlienky. Od nádhernej a veľmi dôležitej myšlienky. Od myšlienky na ňu…
Aj keď na každý jeden prst si mohol omotať aj desať dievčat, netrápilo ho to. Vôbec sa tým nezapodieval. On chcel byť totiž len a len s ňou. Len pri nej by bol šťastný… Čo šťastný, najšťastnejší človek na svete! Ako mu len trhá srdce, keď ju vidí s tým hrozným Lupinom. Och, ako ho len nenávidí! Ale vždy, keď má sto chutí vykrútiť mu krk a túži po tom, aby sa jeho vnútornosti vyvrátili von a od strachu sa tvárili, že s ním nemajú nič, ale vôbec nič spoločné, si pomyslí, že raz si to s ním vybaví, ale určite nie pred Lily. Okrem toho, asi by ho za takúto pekne vymyslenú vraždičku aj pekne krásne strčili do tej najzatuchnutejšej kobky niekde v Azkabane. Potom by už nikdy neuvidel svoju milovanú Lily. Takže si asi bude musieť vymyslieť nejaký lepší a rafinovanejší plán. Ona si jednoducho musí všimnúť, že on ju má najradšej na svete a aj by pre ňu zomrel…
Takto si po škole pekne lebedil po celý čas v posteli a ani na um by mu nezišlo učiť sa. Čo tam po nejakom trištvrtemetrovom slohu od obzvlášť nepríjemného učiteľa, ktorý by ho najradšej vykopol z Rokfortu pri prvom úplne drobnom prešľape, ktorým by len trošičku porušil nejaké dávno zabudnuté pravidlo. Veď hádam sa naňho nenahnevá… Veď je len začiatok školského roka. Mal by mu to odpustiť, aj keď Smelltings asi ťažko. Pri troche šťastia len asi bude musieť zostať po škole najmenej na doživotie. Čo už, veď život je niekedy aj pes, ale treba si ho aj napriek tomu všetkému vychutnať. No myšlienky o škole mu naozaj rýchlo uleteli z hlavy ako kŕdeľ sov zo školskej soviarne. Zase ho zaujala Lily. A ona o tom ani netuší. Uvedomil si, že bez nej asi nedokáže byť. Nedokáže bez nej dýchať, existovať, žiť. Konečne si to aspoň trochu pripustil. Že ju má rád…
Akurát keď bol zabratý do týchto svojich prekrásnych myšlienok na ňu, všimol si ho Justin, ktorý však pri pohľade naňho premáhal smiech. Nechcel, aby si ho James všimol. Chcel na to upozorniť Siriusa, ktorý bol v tom čase tiež na izbe. Preto potichu ako myška prešiel ku Siriusovej posteli a opatrne ho potiahol za rukáv. Ten sa doslova vytrhol zo spánku, zmätený čo sa odrazu deje, no potom si aj on všimol (a to hlavne vďaka posunkom a náznakom Justina) zasnený výraz na Jamesovej tvári. Sirius si len pobavene vzdychol. Potom si vymenil pobavený pohľad s Justinom a obaja sa začali smiať ako dvaja nesmierne nebezpeční utečenci z ústavu pre duševne narušených ľudí. James sa však trochu zľakol. Pri pohľade na najlepších priateľov, ktorí sa od nepríčetného smiechu až váľali po zemi, mu na tele vyskočili zimomriavky. Ale aj tak, veď pri pekných myšlienkach si človek ani neuvedomí, že okrem neho je tam aj niekto iný.
No v neposlednom rade sa na tých dvoch James riadne nahneval. Kvôli nim sa pretrhla niť akoby vnútorného spojenia medzi ním a Lily. Aspoň tak to vnímal on. Bol taký nazlostený, že keby mal v tej chvíli poruke nejaký ostrý nôž, tak za ten krátky okamih by sa z neho stal majster sveta vo vrhaní nožom. A určite by trafil svoj cieľ. No z jeho vražedných úvah ho vytrhlo nezvyčajné ticho. Veď takéto ticho v ich izbe nie je ani len počas spánku. A aj keby bolo, určite by nebolo také napäté na prasknutie. Keďže dovtedy sa jeho zrak presunul smerom na dlážku, lebo inak by ich asi upálil pohľadom, teraz upriamil pozornosť na nich. Všimol si, že už sa konečne prestali smiať a vstali zo zeme, aj keď im ešte stále pošklbávalo ústami od smiechu. S napätím ho pozorovali. A on ich takisto. Až teraz si uvedomil, že vlastne ani nevie prečo sa tak začali smiať. No akosi mu došlo, k čomu prispeli aj tie pobavené pohľady, ktoré naňho neustále vrhali, že z neho. Tak ale toto sa mu už vôbec nepáčilo.
Vtom však Sirius preťal to záhrobné ticho. Odkašľal si a začal: ,,Ehm, ehm… James, si v poriadku?" James na nich len neveriacky hľadel. Na chvíľu bol bezradný a nevedel čo má povedať. Čo to má všetko znamenať?
,,To isté som sa chcel ja opýtať vás," povedal im trochu začudovane. Mal pocit, že niekto vymenil jeho kamarátov za tieto lacné a zato dosť málo hodnoverné napodobeniny.
,,Nás? Azda vyzeráme, že nám niečo je?" s úsmevom na tvári sa ho opýtal Justin. ,,Veď nám nič nie je. Ale aj tak… naozaj si v poriadku?" dodal preventívne.
,, Ja? Nie, ja nie som v poriadku. Nie som v poriadku pri pohľade na vás."
,,Omyl, kamoško. To my nie sme v poriadku pri pohľade na teba. Ležíš si tu na posteli s výrazom na tvári, akoby si práve stretol anjela."
,, Veď som si aj všimol, že nie ste v poriadku. Váľate sa tu po zemi a smejete sa ako šialenci. Neskúšali ste navzájom na sebe nejaké šialené kúzla?" odvetil im James, akoby ich narážky o anjelovi prepočul.
,, Nie neskúšali. Ale na tebe si asi niekto vyskúšal nápoj lásky, amortenciu. Nemám pravdu, Justin?" dodal Sirius.
,,Uhm…to bude asi najrozumnejšie vysvetlenie týchto paranormálnych javov," pritakal Justin. ,,Vy dvaja naozaj nie ste normálni. Čo tu kecáte o nejakých paranormálnych javov, prepána? Mám taký pocit, že tu niečo nehrá. Asi mám na vás dvoch zlý vplyv."
,,Áách, kamoško… zase sa mýliš. Ty na nás nemáš zlý vplyv. Ale viem o niekom, kto má zlý vplyv na teba," s úsmevom na tvári mu povedal Sirius.
,,To si myslíš? A kto prosím ťa?" nedal sa James.
,, Hm… porozmýšľajme. Žeby Evansová?"
Účinok tejto jednoduchej vety, ktorá obsahuje meno jeho spolužiačky, ktorú pozná od prvého ročníka a ktorá ho z duše nenávidí (alebo sa sedem rokov úspešne pretvaruje, že ho nenávidí) bol ohromujúci. James, ktorý práve vstal z postele a chcel ísť smerom k nim, sa pri jej mene potkol o svoje pohodené topánky, ktoré ležali v strede izby. Roztiahol sa na dlážke ako žaba. Len čo sa z nej dvihol, venoval nazúrený pohľad svojim dvom spolubývajúcim. Sirius sa medzitým oprel o stĺp svojej postele a na tvári sa mu usadil spokojný výraz, aký dokáže vyčariť len on.
,,No vidíš, ide to aj po dobrotky. Takže, hneď vieme o koho ide. Dobre, prejdime rovno na vec. Odkedy si do nej buchnutý?"
,, Kto? Čo? O čom to dopekla rozprávaš? Ja… ja nie som do nikoho buchnutý. A už vôbec nie do Lily."
,, Aha… takže už to nie je Evansová, už je to Lily. Ale no tak James, veď to by si všimol aj slepý, nie? Tak už to konečne vyklop. Pred najlepším kamošom si to predsa nemusel zatajovať."
James si len utrápene vzdychol a začal: ,, Ja… ja ani neviem kedy som si uvedomil, že ju mám rád. Najprv som ju naozaj nemal rád, ale potom… Akosi sa to všetko zmenilo. Myslím, že už dávnejšie som sa do nej zaľúbil. Najprv som ju chcel zaujať ako aj ostatné dievčatá. Ale ona je oveľa komplikovanejšia ako ostatné. Je iná… jej sa nepáči, keď som stredobodom pozornosti. Nemá rada chválenkárov ako som bol ja. Bral som to ako nejakú hru, v ktorej ide len o to, aby človek získal prvú cenu. Tou cenou by bola ona. Ale zvrtlo sa to proti mne. Zabi ma, Sirius. Nie som pre ňu dosť dobrý. Nikdy si ju nezískam. Ale tajne dúfam, že v kútiku jej duše ma má aspoň trochu rada. Musí to byť tak. Inak… Sirius, čo sa stane ak spácham samovraždu? Myslíš si, že potom si ma konečne všimne?" s nádejou v hlase sa ho spýtal James.
V jeho hlase bolo cítiť naozajstnú zúfalosť. Vtedy si Sirius uvedomil, že on nežartuje. On ju má naozaj rád. Musí mu pomôcť, lebo inak sa z jeho najlepšieho kamoša na život aj na smrť stane ešte väčšia troska akou je teraz. Myslel to vážne? O tej smrti. Hovoril to tak presvedčivo…Sirius si už o neho začal robiť ozajstné starosti. Zvláštne… ako obyčajné dievča dokáže ovplyvniť celý váš život. Ona mu úplne počarovala.
,, Ja… James ja si myslím, že… myslíš si, že po tom všetkom, čo si jej za tých uplynulých šesť rokov spôsobil, ťa ešte bude chcieť? Teda, nehnevaj sa kamoško, ale keby som bol ja na jej mieste, tak by som ťa nechcel vidieť aspoň do konca svojho života. Ale, nevzdávaj sa. Vždy máš aspoň nejakú šancu. Veď nádej umiera posledná."
,,Nádej… moja už asi zomrela. Ja už nemám nijakú nádej, Sirius. Máš pravdu. So všetkým máš pravdu. Toľko som jej toho spôsobil… Všetko sa to začalo tým, že sa spriatelila s tým Lupinom. Všade s ňou chodí v tesnom závese. Myslíš, že niečo spolu majú? Lebo ak áno, tak ti vopred hovorím, že ho najskôr zabijem. A tak ťa teda vopred pripravujem. Z tvojho priateľa sa asi stane viacnásobný vrah. Lebo zabijem všetkých, ktorí mi budú stáť v ceste za mojou Lily. Potom ma chytia dementori a budem trčať niekde v Azkabane. A to si píš, že mu budem spôsobovať oveľa väčšie muky, aké spôsobuje on mne, keď mi kradne moju Lily. Keď som ich uvidel po prvý raz, akoby niečo v mojom vnútri volalo, že on je môj nepriateľ. Akoby sa moje srdce rozdrobilo na úplne miniatúrne čiastočky. Vtedy som si uvedomil, že ju… že ju naozaj milujem," keď James dokončil svoj monológ, sťažka si povzdychol.
,,Čo mám robiť, Sirius? Aj napriek tomu, že som mal už mnoho dievčat, neviem či si získam Lily. Neviem, či ešte mám u nej aspoň akú takú šancu. Vieš, ja… ja som ešte nikdy nikoho nemiloval tak, ako teraz ju. A ak mi neporadíš, asi sa psychicky zrútim" dodal smutne.
Sirius ešte nikdy nebol v horšej situácii, v akej bol teraz. Jednoducho nevedel ako mu má pomôcť. No vedel aspoň to, že niečo urobiť musí ak nechce prísť o najlepšieho kamoša. Ak mu povie to čo si myslí, James sa asi zabije. A ak mu povie lož, bude sa cítiť ešte oveľa horšie ako sa cíti teraz. Chvíľu rozmýšľal a potom konečne prehovoril.
,, James, vieš čo? Mal by si ju niečím zaujať. Čo takto… ale nie to asi nepôjde. U teba nie." Mrmlal si akoby len pre seba. No James ho aj tak začul.
,, Ale aj keď to možno nepôjde, tak by si mi to mohol aspoň povedať. Možno mi to trochu pomôže." s nádejou hlase mu odvetil James.
,, Dobre no, tak mal by si sa zmeniť," povedal Sirius a upriamil všetku svoju pozornosť na Jamesa. Ten naňho najprv hľadel ako na zjavenie, no potom sa mu tvár rozjasnila ako slnko po búrke.
,, Keď tak nad tým uvažujem, zase máš pravdu. Možno som jednoducho nebol jej typ. Asi by chcela chalana ako je Lupin. Elegantný, úprimný, skvelý žiak…"
,, Kamoško, ja ti naozaj verím, ale… nie je to trochu nad tvoje sily? Teda, nič v zlom, ale ty a dobrý, usilovný a poctivý žiak? Tak to by sa mi nesnívalo ani v tom najodvážnejšom sne. Máš čo robiť. Ale prisahaj mi, že sa nezmeníš úplne. Vo svojom vnútri budeš stále ten záškodnícky starý James, platí?"
,, Dobre, dobre. Veď úplne sa nikdy nezmením, ani len pri tej najlepšej vôli."
Po celý tento rozhovor Justin ani len nemukol. Len počúval o čom sa zhovárajú, no bol ticho ako to dokáže len on a nanajvýš ešte školský duchovia. No aj to len niektorí. Keďže už bolo dosť neskoro, lebo počas ich rozhovoru sa zotmelo, Sirius sa rozhodol, že pôjde spať. Celé si to nechá ešte raz prejsť hlavou a… ráno uvidí. A možno sa ráno zobudí a zistí, že sa mu to celé len snívalo. Justin však ostal pri Jamesovi. Otočil sa ku nemu akoby mu chcel niečo povedať. No len otvoril ústa, zase ich zavrel a neveriacky pokrútil hlavou. Aj on sa otočil na odchod do postele.
James nevedel, čo má robiť, a tak nasledoval za svojich spolubývajúcich. No zaspať hneď nemohol. V hlave mu vírila ťaživá tona myšlienok. Tak to konečne povedal. Priznal sa Siriusovi aj Justinovi. Peter sa pravdepodobne drví nejakú teóriu čarovania. No určite sa to najneskôr zajtra dozvie aj on. Ale to ho teraz až tak netrápilo. Len aby sa to nedozvedeli aj ostatní už zajtra. Lily sa to ešte NESMIE dozvedieť. Nie zajtra… zajtra ešte nie. Možno o týždeň alebo o mesiac. Ale nie zajtra. Veď má na to ešte celý rok. Za rok by ju o svojich citoch mal presvedčiť. Musí! Inak… inak všetko stratí. Lebo ak stratí Lily, stratí celý svoj poklad.
Po chvíli sa však tak ponoril do svojho žiaľu, že už nedokázal o ničom rozumne uvažovať. A tak len zúfalo zízal na nebesia svojej postele. Nič viac, ani nič menej. No zase začal premýšľať. Ach, Lily, keby si len vedela… aká je tá posteľ mäkká… ale Lily… a vyhriata… LILY!... mäkučká…
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 jules jules | Web | 23. prosince 2006 v 14:31 | Reagovat

no mne sa ta kapca celkom pacila je to sice taka obkecavacka ale neva... no mam len jednu vyhradu: tie dialogy siriho a jamesa sa mi niec celkom pazdavaju su take velmi umele skus ich neako napisat spontanejsie... :D

2 maure maure | E-mail | Web | 26. prosince 2006 v 8:59 | Reagovat

Ahojky, nechtěla bys publikovat povídky na téma lily-james na tomto blogu? psávě jsem ho založila, protože mi chyběl na netu nějaký blog/web s fanfiction povídkami ryze na téma lily-james. pokud by tě to zajímalo, pls napiš mi mailíka, jo?

P.S.nemohla bys uveřejnit odkaz? já přidám odkaz na tebe.

3 Gify Gify | Web | 26. prosince 2006 v 15:30 | Reagovat

Lilo ma novú kapitolku! a Gify sa k nej zas dostala až teraz :D

4 Lizz Lizz | Web | 26. prosince 2006 v 23:23 | Reagovat

já souhlasím s jules....v téhle kapitole ti začínají postavy dělat názorové veletoče. trochu....hm...spontánnosti by neškodilo - jak to, že james lil nesnášel, a teď po ní jen slintá? a ten rozhovor, co měli se siriusem....no....vždyť se v předchozích několika kapitolách chovali jako puberťáci?

tohle by chtělo trochu rozvést, ale jinak, na první povídku je to dobré:))

5 Kristine Kristine | Web | 3. ledna 2007 v 9:02 | Reagovat

Ja som sa nasmiala;))) Že ja spácham samovraždu, z tých Jamesových kecov som nemohla! heh

6 Lillyane Lillyane | 24. dubna 2007 v 16:56 | Reagovat

já chci dalšííííííííííííííííííííííííííííííí je to moc super doufám že další bude co nejdřív honem honem už se moc těším

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama