4.Kapitola

16. listopadu 2006 v 20:26 | Lilo |  Poviedka...
No tak to je na dnes posledná... Ale na 5. sa už pracuje a dúfam, že aj tú čoskoro zverejním...
: D

4. kapitola
..., v ktorej sa Lily protiví dosť ľudí na škole
Z
istila však, že tu momentálne čakajú Bystrohlavčania, kým sa nezačne hodina. Všetci na ňu podozrivo zazerali. Mala pocit, že si o nej myslia, že spadla z Mesiaca. Práve keď sa zvrtla, že odíde, začula za sebou známy hlas.
,, Ahoj, Lily! Čo tu robíš? Tu asi nemáte hodinu. Máme tu mať Transfiguráciu. Zablúdila si?"
Ten známy prívetivý hlas patril Remusovi Lupinovi. Ako jej len odľahlo. Mala totiž pocit, že keby sa pohľadom dalo vraždiť, asi by už bola mŕtva, aspoň tak usúdila z pohľadov Bystrohlavčanov. No keď zbadali, že Remus ju pozná, ich vraždiace pohľady zmizli. Zrazu akoby zjemneli. Asi bol Remus v novom prostredí celkom obľúbený. Bystrohlavčania si, aspoň tak sa zdalo, mysleli, že keď sa s ňou priatelí Remus, tak sa s ňou môžu priateliť aj oni. Asi naňho chceli urobiť dojem. A to hlavne dievčatá... Aké sú to len hlúpe naivky, pomyslela si Lily.
,, Hmm... vlastne ani nie. Hľadala som ťa."
,, Vážne? A prečo vlastne?" milo sa jej opýtal Remus.
,, Ja nóó... ja som našla list adresovaný tebe. A tak som ti ho chcela odovzdať."
,, List pre mňa?! Kto by mi chcel písať? Ááá... predsa mi niekto zišiel na um. Veď keď si ho prečítam, tak to zistím, nie?" dodal Remus a nesmelo sa usmial na Lily.
,, Ďakujem ti, že si mi ho dala. Keď chceš, môžem ťa odprevadiť ku vašej triede," navrhol jej. Lily zostala trochu v pomykove. Odviesť ju k jej triede? To teda naozaj nečakala.
,, Hmm... keď sa ti chce. Ozaj, čo sa týka tej malej sovičky, čo ťahala ten list zo sebou, odniesla som ju do školskej soviarne. Vieš kde to je?"
,, Školská soviareň... ach, áno. Áno, viem kde je. Ďakujem, že si sa postarala o Hermínu. Tak sa volá moja sovička. Asi by to neprežila. Čo by som si bez teba počal... Dobre,hmmm... pôjdem ťa teda odprevadiť. Kde máte triedu?"
,, Počkaj, musím sa pozrieť do rozvrhu. Vlastne ani neviem, čo teraz máme,"odvetila Lily a začala sa hrabať v taške. Keď konečne našla rozvrh, povedala: ,, Teraz by sme mali mať Obranu proti čiernej mágii. Smelltings, ktorý ju vyučuje asi začne kecať o MLOK-u. V siedmom ročníku na začiatku to asi budú robiť všetci učitelia."
,, Dobre, tak poď," kývol smerom ku Lily.
Celou cestou tam sa rozprávali. Lily sa cítila úžasne. Taký super chalan... Rozprávali sa tak spontánne. Nemala by problém povedať mu ani o svojich najtajnejších problémoch. Jednoducho mu dôverovala a mala pocit, že nikomu o tom nepovie. Potom už prišli k učebni Obrany proti čiernej mágii. Práve keď sa Lily lúčila s Remusom, išiel okolo James.
Hneď ako tých dvoch zbadal, zastal uprostred svojej dráhy. Ústa mal pootvorené a na tvári sa mu usadil natvrdlý výraz. Ako tak na nich pozeral, a najmä na ten šťastný výraz na Lilyinej tvári, mal sto chutí otrepať učebnicu obrany tomu hlupákovi Lupinovi o hlavu. Všimol si však, že ostatní študenti si naňho ukazujú prstom a smejú sa. A navyše ešte niečo, kvôli čomu bola jeho nálada hlboko pod bodom mrazu. Sirius si očividne šepkal niečo o ňom spolu s Justinom a aj ten malý otravný Peter tam bol. Tentoraz chcel učebnicu hodiť po nich.
Však počkaj, pomyslel si James. Ja si už niečo na teba nájdem, Sirius. A potom budeš ľutovať, že si si zo mňa uťahoval, nahnevane si pomyslel James. Kým sa však spamätal, Lily sa kamsi podela, a ani ten tupec Lupin či ako sa to vlastne volá tam už nebol. A tak len v duchu pokrčil plecami a pobral sa do triedy.
Keď sa primotal ku svojej lavici a začal si vyberať veci na hodinu, v očiach sa mu zračil sklený výraz. Duchom prítomný totiž nebol ani na hodine. Len si podoprel rukou hlavu a neurčito sa pozeral pred seba. Vyzeral naozaj divne. No bohužiaľ James si to neuvedomil. Bol totiž zaujatý rozmýšľaním o tom, čo má asi Lupin s Evansovou. Aj keď na to neprišiel, zatínal päste pri tom, keď si spomenul ako sa Lily tvárila. Len čo vošiel Smelltings do triedy a začal rozprávať, potvrdilo sa Lilyine tušenie. Celých desať minút hovoril o tom, aké sú MLOK-y dôležité. Lily ho zo začiatku aj počúvala. No potom jej oči zablúdili k Jamesovi. Hneď sa spamätala. James bol až do chvíle zabratý do svojich myšlienok. Až keď naňho Lily začala potichu, tak aby si to profesor Smelltings nevšimol, volať( čo bolo dosť ťažké), strhol sa a na chvíľu sa otupene obzeral okolo seba. ,,Potter, spamätaj sa, lebo ak si ťa Smelltings všimne, všetci ostaneme po škole! Vieš akú máva náladu!" zavrčala naňho Lily. Keď sa na ňu aj naďalej pozeral nechápavo, Sirius to nevydržal. Celý červený v tvári vybehol na chodbu a začal sa rehotať ako pomätený. Keby ho teraz niekto videl, asi by musel ísť do Nemocničného krídla. V triede však nastal šum. Všetci sa obzerali kde zmizol Sirius. Všimol si to aj Smelltings.
,, Pán Potter, vysvetlite mi láskavo kde odbehol pán Black."
,,Ehmm... ako by som to... on, on išiel na záchod," vykoktal James.
,,Hmm... dobre. Teda, mám pocit, že vaša trieda sa počas prázdnin ešte viac zhoršila. Vy ste oproti Slizolinčanom úplné nuly. Ale vráťme sa k téme... Takže, z látky, ktorú sme si dnes zopakovali si vypíšete dôležité body teraz na hodine. A okrem toho napíšete trištvrtemetrový sloh na túto tému. Na ďalšej hodine vám slohy pozbieram a oznámkujem."
V tej chvíli sa dvere do triedy otvorili a dnu vošiel Sirius. Ešte bol trochu červený v tvári od smiechu a na tvári sa mu usadil pobavený výraz.
,,Ááá... pán Black. Kde ste boli?"
Siriusa skoro až myklo. Hneď mu úsmev zmizol z tváre.
,,Já... bol som na... na záchode," dodal rýchlo, lebo lepšia výhovorka mu v tej chvíli nenapadla. Pozrel sa na Smelltingsa.
,,Dobre... vyzerá to, že hovoríte pravdu. Pán Potter mi totiž tvrdil to isté. Sadnite si prosím na svoje miesto."
Sirius si sadol. No len čo sa Smelltings otočil, povedal potichu Jamesovi.
,, Úú... to bola vážne tesnotka. Nerád by som ostal po škole. Ešte šťastie, že sme boli naladení na tej istej vlne. Zdá sa, že sa z nás stávajú telepati."
Všetci si začali robiť poznámky, teda vypisovali dôležité body podľa Smelltingsa.
,,Celá tá blbosť je o vlkolakoch," šepkal James Siriusovi.
,,Namiesto toho aby sme ten sloh písali sme mohli ísť vonku alebo hoci aj za Hagridom," naďalej sa paprčil James.
,,Kľud, kamoško. Čo sa hneď hneváš? My už niečo vymyslíme. Veď sme predsa nejaká trieda a hneď sa nezľakneme nejakého slohu. Čo sa to s tebou cez leto porobilo, hmm? Si spadol z jahody či čo? Si sa dosť zmenil," dohováral mu Sirius. James sa naňho zamračil, no Sirius pokračoval ďalej.
,,Už je to asi dosť vážne, keď ťa vyvedie z miery obyčajný sloh," chichotal sa Sirius potichu. James sa rozhodol, že ho bude radšej ignorovať, inak by mu asi jednu tresol. No aj on si všimol, že niektoré veci sa dosť zmenili. Už nie je taký ľahostajný ako kedysi. A to nielen voči škole, ale aj voči Evansovej. Zo svojich myšlienok ho vytrhol učiteľ.
,,Ehm, ehm...," Smelltingsov netrpezlivý hlas sa ozýval v Jamesovej hlave ako echo krokov na prázdnom nádvorí. On sa však spamätal a len tak sa nedal...
,,Áno, profesor Smelltings? Bolí vás hrdlo, pane? Alebo vás trápi kašeľ? Nechcete, aby som vás odprevadil do Nemocničného krídla? Vyzeráte totiž naozaj akoby ste boli chorý," nevinným hláskom sa ho opýtal James. Na to ako to dopovedal, v triede vybuchli salvy smiechu. James si všimol, že sa na tom smeje aj Lily. To mu hneď zdvihlo náladu. A dodalo mu to aj odvahy.
,,Nie, ďakujem netreba, pán Potter. Len som vás chcel upozorniť, aby ste usilovne pracovali," hrozivým hlasom mu precedil cez zuby odpoveď.
,,Ale myslím si, že by ste možno chceli ostať po škole aj s pánom Blackom." V tej chvíli ten náhly príval odvahy u Jamesa odišiel tak rýchlo ako aj prišiel.
,,Pán profesor, čo som zase urobil?" dotknutým hlasom sa ho spytoval Sirius.
,,Hmm... porozmýšľajme. Žeby ste neoprávnene odišli z hodiny?" sladkým hlasom mu odvetil Smelltings.
,,Ale pán profesor, hovoril som vám predsa, že som bol..."začal Sirius.
,,... áno, na záchode. To ste tvrdili vy aj pán Potter. No ani vy sám tomu neveríte, tak prečo sa tu vlastne o tom rozprávame?" skočil mu do reči Smelltings.
,,Myslím, že si dohodneme stretnutie po škole. Čo vy na to?"
V tej chvíli však Amy niečo schválne nahlas začala šepkať Lily. Keďže všade naokolo bolo ticho, všetci počuli ich rozhovor.
,,Počuj, Lily, podľa mňa to vôbec nie je spravodlivé. Mám pocit, že si na tých dvoch trochu zasadol. Nezdá sa ti? A to len preto, čo mu vyviedli minulý rok. Potom si o tom bude hovoriť celá škola a možno sa to dostane do uší aj Dumbledorovi. To ale bude chaos, čo?" Lily medzitým už pochopila Amyin plán a začala jej šepkať.
,,Áno, to ale bude. Čo keď sa naňho Dumbledore potom nahnevá? Dávať tým dvom trest, len pre to že boli trochu mimo. Veď je to neprávosť, ktorú si všimne aj slepý. A povedali mu, že Sirius bol na záchode. Smelltings nemá predsa nijaký dôkaz."
Profesor ich počúval tak, ako aj všetci študenti naokolo. Plán fungoval! Zarazil sa, keď to počul a zdalo sa, že o všetkom premýšľa. Čo keby ho potom Dumbledore naozaj pokarhal, alebo čo by bolo ešte horšie podmienečne ho prepustil? Tých dvoch má celkom rád. Dosť by asi riskoval, keby ich nechal po škole. Nie, nabudúce si bude musieť vymyslieť niečo dôveryhodnejšie a nie takúto smiešnu výhovorku. Napokon predsa len prehovoril.
,,Hm....celé som si to ešte raz premyslel a rozhodol som sa, že tentoraz vám to odpúšťam. No len tentoraz, tak si dávajte pozor. Budem ako pes snoriť, či ste niečo nevyviedli."
,,Áno, pán profesor. Veď nás poznáte. Kedy sme my niečo vyviedli?" bezstarostne sa uškrnul Sirius.
,,Práve preto, že vás poznám, budem snoriť usilovnejšie, než si vy vôbec viete predstaviť."
,,Áno, pán profesor," ironicky úctivo povedal James a doširoka sa usmial na Smelltingsa. No len čo sa ten otočil, James ukazoval Siriusovi akože mu je zle zo Smelltingsa. Sirius sa naňho srdečne usmial a so slovami: ,,Vedel som, že ty sa len tak nevzdáš!" ho buchnátoval po chrbte.
V tom však už konečne zazvonilo a Sirius s Jamesom boli oslobodení. Ten zvonček bol ich spasenie. Celá tá vec so Smelltingsom bola asi tak. Ak si bol jeho obľúbenec, bol si OK. No ak ťa raz nemal v láske, bol si KO. Ale výnimkou boli Sirius s Jamesom. Tí si z toho nič nerobili. Ba čo viac, mali z toho veľkú srandu. No len čo vyšli z triedy, poriadne si vydýchli. V duchu ďakovali dievčatám, že ich dostali z tejto parádnej kaše. James však nemal vďaku oficiálne im ďakovať. Opakom bol Sirius. Počkal si, kým vyjdú z učebne a hneď aj spustil. Chcel, aby James videl, aké budú šťastné z toho, že im niekto ako Sirius ďakuje.
,,Hm... čaute baby. Ja som len chcel... chcel som sa vám poďakovať, že ste nás dostali z tej kaše. A poďakovať sa vám chcel aj James. Len to som vám chcel," poďakoval sa im Sirius a doširoka sa na nich usmial.
,,Mne nemusíš ďakovať. Všetko to vlastne vymyslela Amy. Keď začala nahlas šepkať, najprv som si myslela, že jej preskočilo. No potom som zistila jej plán a zahrala som svoju úlohu, takže sa poďakuj jej. A myslím si, že Potter nemá také úmysly ako ty. Tak čaute, ja už idem," odvetila ľahostajne Lily a pobrala sa preč.
Sirius s Amy tam zostali sami, lebo študenti sa už náhlili na ďalšie hodiny. V tom Amy prehovorila.
,,Naozaj si mi nemusel ďakovať. Veď na to sú predsa priatelia, nie?" povedala a milo sa na Siriusa usmiala. Mala však čo robiť, aby sa nezačala smiať pri pohľade na výraz jeho tváre. Bol z nej totiž v pomykove. Toľko nepríjemností jej predsa spôsobil... A ona mu teraz hovorí o priateľstve. Aj on si pomyslel, že to nedopadlo presne tak, ako si to predstavoval on. Čo sa to z ňou porobilo? Veď ho vždy neznášala za všetky tie veci. Viedli spolu žabomyšie vojny. Pre každú jednu maličkosť naňho vyskočila ako divá mačka. A teraz... Všetci sú zrazu nejakí čudní. A tak sa na ňu len neisto usmial.
Na druhú hodinu však už išli spolu. Medzitým však Lily bola v triede. Keďže tam Amy nebola, slávu zožala ona. Ale aj tak každému povedala, že to bol Amyin nápad. Všetci ju aj napriek tomu potľapkávali po chrbte ako keby vyhrala maratón. Všetci okrem Pottera. Ten sa na ňu na chvíľu pozrel so záujmom, no hneď sa aj odvrátil. Cítila sa trochu zvláštne. Veď skoro nič neurobila. Potom však prišla do triedy Amy so Siriusom. Hneď ako ju jej spolužiaci zbadali, utekali k nej a začali jej volať na slávu. No Lily na ňu hľadela s údivom. Normálne sa zarazila! Čo má ona s Blackom? Veď ho predsa neznášala. Alebo že by to bolo inak?
Nech je to už ako chce, aspoň má eso v rukáve, keď zase začne s tým nepodareným Potterom. Všimla si však, že aj on sa tvári podobne ako aj ona. Tiež pozeral na Siriusa a Amy ako na zjavenie. A predsa len, nebolo každodenným zjavom to, že sa Sirius pohybuje s rýchlosťou a eleganciou kráčajúcej mŕtvoly a ústami dokorán ako nejaké teľa. Bol totiž v úplnom pomykove z Amy. Čo to do nej vošlo? Nevyčíňal tu niekto a nepodal všetkým naokolo nejaký elixír pomätenosti?
Asi nie, ale aj tak... je to celé čudné. No možno sa mu to len sníva a on sa o chvíľu zobudí a zistí, že všetko je tak ako vždy. Preto aj Sirius vyzeral ako zombie. Veď len prikyvoval Amy a pritom nevnímal ani polovicu toho, čo mu povedala. Ako keby ho Amy omámila. Len čo však Amy prišla k lavici, kde sedí spolu s Lily, tá sa spamätala a všimla si, že Amy má nejakú dosť dobrú až víťazoslávnu náladu.
Celý svet sa prevrátil na ruby či čo? pomyslela si Lily. Tak to vyzerá, že Sirius je úplne mimo zo stretnutia s Amy, a tá má zase dobrú náladu. Potter sa mi protiví ešte viac než predtým, no čosi sa zmenilo. On sa celý zmenil. Neviem či k dobrému, či k zlému, no zmenil sa. Všetko sa zmenilo. Nič už nie je také, ako bolo.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 happy happy | Web | 16. listopadu 2006 v 22:08 | Reagovat

Mno... a co ti k tomu můžu říct??? Chci dalšíííííííííííí... Je to fakt super, po dlouhé době povídka z dob Pobertů braná z jiného úhlu... fakt se těším na pokračovánííí... :o)

2 Gify Gify | Web | 17. listopadu 2006 v 13:39 | Reagovat

Lilo no ty sa nezdáš.... by si neverila ako som zvedaá čo z toho bude.... inak je to fakt super a véééééľmi zaujímavé...už sa teším na ďalšiu kapču :*

3 Twiggy 33 Twiggy 33 | Web | 17. listopadu 2006 v 18:45 | Reagovat

Tak to je úplně super povídka :))) Miluju dobu Pobertů a tahle povídka je vážně úžasná :) Souhlasím s holkama a těším se na další kapču :)

4 Kristine Kristine | Web | 18. listopadu 2006 v 12:18 | Reagovat

Mno (tak ako začala happy=))) Zaujal ma nápad, je to vážne dobré napísať poviedku o záškodníkoch a poriadne to tam zamiešať, teraz totiž neviem, čo mám od toho čakať=) Som zvedavá na pokračko a nech je rýchlo=)

5 jules jules | Web | 20. listopadu 2006 v 20:42 | Reagovat

heh a co bude dalej??? kedy bude pokracko??????? hm?? takto nas napinat (to mozem len ja...) :D

6 blesková Cornelie blesková Cornelie | Web | 3. prosince 2006 v 12:05 | Reagovat

nádhera!§ už se těším na další pokráčko..:D:D

7 Lizz Lizz | Web | 26. prosince 2006 v 23:19 | Reagovat

ahá, tak amy bude přece jen se siriusem? no teda:)

8 ajax ajax | 8. dubna 2008 v 8:30 | Reagovat

no SSSSSSSSSSSSuper

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama