1. Kapitola...

16. listopadu 2006 v 20:20 | Lilo |  Poviedka...
Čawte ľudia! Tak tu je tá spomínaná poviedka. Dlho som vám ju sľubovala, tak je tu.
Teraz niečo o poviedke: odohráva sa v 7. ročníku na Rokforte.
Obdobie Záškodníkov, lenže v mojom podaní : D
Prečítajte si ju ale bez komentov SA NEOPOVÁŽTE ODíSŤ!!!
Lilo...

1. kapitola
..., v ktorej sa záškodníkom podarí niečo potiahnuť

B

ol neskorý jesenný večer. Obloha bola zatiahnutá a mesiac sa skrýval za mrakmi. Vonku zúrila búrka a kvapky dažďa veľké ako broky bičovali okná. No ohník v chrabromilskej klubovni vytrvalo horel a zohrieval tak celú miestnosť.

Skoro všetci chrabromilskí študenti už spali. Veď na ďalší deň si treba trochu oddýchnuť. No v kresle pri kozube niekto sedel. Bolo to dievča. To dievča sa volalo Lily Evansová. Sedela v kresle schúlená do klbka a ohnivočervené vlasy jej padali do tváre i do tmavozelených očí mandľového tvaru. Neprítomne hľadela do ohňa a tuho o niečom premýšľala.
Premýšľala o šiestich rokoch strávených na Rokforte i o tom, aký asi bude tento. O tom, ako dostala ten osudný list z Rokfortu i o tom, ako jej rodičia oznámili, že je čarodejnica. Musela sa pousmiať nad tým, ako sa vtedy tvárila. Z premýšľania ju však vytrhol akýsi vzdialený buchot. No po chvíli ustal, a tak začala zase premýšľať. Tentoraz si predstavovala život mimo Rokfortu. Čo keby sa sova zatúlala a ona by nedostala list? Poslali by jej ďalší? Asi áno. Ale... čo keby ju rodičia nepustili? Rozmýšľala, ako by sa jej asi teraz vodilo v starej škole. Nikto ju tam nemal veľmi rád a nemala tam ani žiadnych kamošov. Príčinou toho všetkého bolo to, že je čarodejnica. Predtým ako to zistila, si totiž neuvedomovala, že všetky tie čudné veci čo sa jej stávali, boli čary. No teraz to už vedela. A aj keď ona nikomu okrem rodiny nechýba, u nej je to rovnako. Mala však pocit, že sa rozplače. Nikomu nechýba... To, že nechýba svojej hlúpej sestre Petúnii jej neprekážalo. No prekážalo jej to, že nechýba ani jednému chalanovi či dievčaťu na ich okolí.
Vtom sa však po schodišti smerom dolu valili ako lavína nejakí chrabromilčania. Lily sa strhla, a vtedy sa so smiechom objavili večne neposlušní chalani- Justin Neels a Sirius Black. No keď zbadali Lily, zmĺkli.
" Čo tu robíš? " spýtali sa jej naraz.
,, A vy tu čo robíte? " odbila ich otázkou Lily.
,, Ale, nechcelo sa nám spať, a tak ideme niečo potiahnuť z kuchyne, " odpovedal jej Sirius.
,, Prosím, neprezraď nás, " prosili ju svorne.
,, Nebojte sa! Za čo ma máte? Ja nie som žiadna udavačka. A okrem toho už aj tak idem spať," povedala smutne Lily a odšuchtala sa do dievčenských spální.
Chalani za ňou zarazene hľadeli. Veď zvyčajne bola taká vysmiata... No potom sa pobrali do kuchyne. Vrátili sa s plnými náručami. Mali tam šišky s lekvárom, tekvicový džús a kotlíkové koláčiky. Keď sa vrátili na izbu, všetko dali na kopu a začali sa rozprávať trochu hlasnejšie, než by bolo rozumné. Tým však zobudili svojho naj kamoša a spolubývajúceho- Jamesa Pottera. Ich druhý spolubývajúci, večne bojazlivý a zmätkársky Peter Pettigrew už dávno spal, akoby ho niekto do vody hodil.
,, Čo tu buntošíte, prečo ešte nespíte?" unavene sa ich spýtal James, ,, Veď zobudíte celý hrad. A len pre vašu zaujímavosť, ja by som už aj rád spal. A okrem toho, zajtra sa nám začína vyučko."
,, Len nevrav, že ťa zaujíma vyučovanie. Podľa mňa chceš len vyzerať dobre, keď budeš celý deň ohurovať kopy dievčat a zase sa pred niekým vyťahovať, ty naša ,'poctivka" ," vysmial ho Sirius.
,, Och, buď ticho, Sirius! " zahriakol ho James. ,, Fajn, fajn, fajn... chceli sme ťa informovať koho sme stretli pri našej nočnej prechádzke, ale keď to nechceš vedieť..."
,, Dobre, dobre, a koho ste stretli?" znudene sa spýtal James.
,, No, keď sme vyšli z chlapčenských spální a namierili si to do klubovne, pri kozube sedela..." Justin sa odmlčal, lebo chcel vystupňovať napätie. A podarilo sa.
,, No tak, nenapínaj ma, Justin, kto?" zvedavo sa spýtal James.
,, ... Evansová. A vyzerala tak čudne, akoby tu duchom ani nebola prítomná. Fakt! Vyzerala, že sa každú chvíľu rozplače, však, Sirius?" dodal Justin.
,, Uhm..." pritakal Sirius, ,, a keď sme sa jej spýtali, čo tam robí, neodpovedala nám. Kto vie čo sa jej stalo?"
,, A čo jej vlastne bolo?" spýtal sa James, teraz už s viditeľne veľkým záujmom, ktorý prekvapil aj jeho samého.
,, Už sme ti povedali, že nevieme, ty hluché poleno!" napaprčil sa Sirius.
,, Ozaj, a prečo sa o ňu tak zaujímaš, si sa do nej zabuchol či čo?" chichotal sa Justin.
,, Ti preskočilo? Ja a Evansová? Veď tú babu neznášam už od prvého dňa, čo sme sa spoznali. A navyše, nie je môj typ, "dodal James a nazlostene sa pozrel na Siriusa a Justina. No oni si len vymenili sprisahanecké pohľady. Jamesovi sa to však vôbec nepáčilo, a tak sa na nich stále mračil.
,, Vážne! A okrem toho, mám si z koho vyberať. Čo sa mňa týka, o baby naozaj nie je núdza."
James si ľahol do postele, no zaspať už nemohol. Jednak preto, že Sirius s Justinom sa začali hlasno rozprávať a oslavovať, že sa im úspešne podarilo šlohnúť z kuchyne nejaké jedlo; no jednak i preto, že nemohol zabudnúť na to, čo mu tí dvaja povedali o Evansovej.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 happy happy | Web | 16. listopadu 2006 v 21:37 | Reagovat

Heh... no, sice mi tady chybí Remusek, ale zatím se to slibně rozvyjí... na to že je to tvoje první povídka, je to fakt fajn... :o) Jdu na pokráčko...

2 jules jules | 20. listopadu 2006 v 20:39 | Reagovat

Husty.... ale ty poznas cely nazor vsak....

3 ajax ajax | 20. prosince 2007 v 9:10 | Reagovat

no lilik SUPER idem dalej

SUPER!!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama